Lynchov syndróm: Kto je v riziku a aké preventívne vyšetrenia má absolvovať?
Lynchov syndróm patrí medzi najčastejšie dedičné syndrómy spojené so zvýšeným rizikom nádorových ochorení. Najvýraznejšie zvyšuje riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka, u žien aj rakoviny sliznice maternice (endometria). Zvýšené môže byť aj riziko nádorov žalúdka, vaječníkov, močových ciest, tenkého čreva, pankreasu či žlčových ciest.
Dôležité je, že Lynchov syndróm nemusí byť v rodine na prvý pohľad zrejmý. Niekedy sa objaví aj v rodine, kde je známych len niekoľko prípadov rakoviny. Práve preto má význam poznať svoju rodinnú anamnézu a pri podozrení zvážiť genetické vyšetrenie.
Čo je Lynchov syndróm?
Lynchov syndróm je dedičná genetická predispozícia k vzniku niektorých nádorov. Je spôsobený zmenou v génoch, ktoré sa podieľajú na oprave poškodenia DNA. Najčastejšie ide o gény MLH1, MSH2, MSH6 a PMS2, prípadne EPCAM.
Ak je jeden z týchto génov poškodený, bunky nedokážu dostatočne účinne opravovať chyby, ktoré vznikajú pri delení. V priebehu rokov sa tak môže nahromadiť viac genetických zmien a zvýšiť pravdepodobnosť vzniku nádoru.
Lynchov syndróm sa dedí autozomálne dominantne. Ak je nosičom patogénneho variantu jeden z rodičov, každé jeho dieťa má približne 50 % pravdepodobnosť, že túto genetickú zmenu zdedí. Samotné nosičstvo však neznamená, že človek určite dostane rakovinu. Riziko sa líši podľa konkrétneho génu a ďalších faktorov.
Aké nádory sú typické?
Najtypickejším nádorom spojeným s Lynchovým syndrómom je kolorektálny karcinóm. Často vzniká v mladšom veku ako sporadická rakovina hrubého čreva a môže sa objaviť aj v pravej časti hrubého čreva.
U žien je veľmi významné zvýšenie rizika karcinómu endometria. Ten môže byť dokonca prvým nádorom, ktorý upozorní na možný Lynchov syndróm.
Zvýšené riziko sa môže týkať aj:
rakoviny vaječníkov
žalúdka a tenkého čreva
močového mechúra a močovodov
pankreasu a žlčových ciest
niektorých kožných nádorov a nádorov mozgu
Nie všetky tieto nádory sa však vyskytujú u každého pacienta a ich riziko závisí aj od konkrétneho genetického variantu.
Kto by mal byť vyšetrený?
Na Lynchov syndróm treba myslieť najmä vtedy, ak sa v rodine opakovane vyskytuje kolorektálny karcinóm alebo rakovina endometria, predovšetkým ak boli diagnostikované v mladšom veku.
Podozrenie je vyššie aj v prípade, ak:
mal človek kolorektálny karcinóm alebo rakovinu endometria v mladšom veku
sa u jedného človeka objavilo viac rôznych nádorov
sa v rodine vyskytuje viac nádorov typických pre Lynchov syndróm
bol Lynchov syndróm potvrdený u blízkeho príbuzného
vyšetrenie nádorového tkaniva ukázalo poruchu systému opravy DNA
Veľmi dôležitá je preto rodinná anamnéza. Lekár by mal vedieť nielen to, kto v rodine mal rakovinu, ale aj o aký typ nádoru išlo a v akom veku bol diagnostikovaný.
Ako sa Lynchov syndróm zisťuje?
Pri kolorektálnom karcinóme sa dnes často vyšetruje priamo vzorka z nádoru. Pomocou špeciálneho vyšetrenia sa zisťuje prítomnosť MMR proteínov alebo sa vyšetruje takzvaná mikrosatelitová instabilita (MSI).
Ak sa zistí porucha MMR systému, ešte to automaticky neznamená, že pacient má Lynchov syndróm. Porucha môže vzniknúť aj priamo v nádorových bunkách počas života.
Pri podozrivom výsledku preto môže nasledovať genetické vyšetrenie z krvi, ktoré dokáže potvrdiť alebo vylúčiť dedičnú genetickú zmenu.
Ak sa Lynchov syndróm potvrdí, má význam ponúknuť genetické vyšetrenie aj ďalším pokrvným príbuzným. Takzvané kaskádové testovanie môže odhaliť nosičov ešte pred vznikom nádoru.
Aké preventívne vyšetrenia sú potrebné?
Kolonoskopia je základ
Najdôležitejším preventívnym vyšetrením pri Lynchovom syndróme je pravidelná kolonoskopia. Na rozdiel od bežnej populácie sa začína výrazne skôr, často približne vo veku 20–25 rokov, pričom presný začiatok závisí od konkrétneho génu a rodinnej anamnézy. Kolonoskopia sa následne zvyčajne opakuje každé 1–2 roky.
Dôvodom nie je iba skoré odhalenie rakoviny. Veľmi dôležité je nájsť a odstrániť adenómy – polypy, z ktorých môže kolorektálny karcinóm vzniknúť. Pri Lynchovom syndróme môže byť vývoj od polypu k nádoru rýchlejší ako v bežnej populácii. Preto má pravidelná kvalitná kolonoskopia potenciál nielen zachytiť nádor včas, ale jeho vzniku aj predísť.
Ženy by mali sledovať aj maternicu a vaječníky
U žien s Lynchovým syndrómom je dôležité sledovanie rizika rakoviny endometria.
Veľmi dôležité je venovať pozornosť príznakom, najmä:
nezvyčajnému alebo silnému krvácaniu
krvácaniu medzi menštruáciami
krvácaniu po menopauze
nezvyčajnému výtoku
Ak sa takýto príznak objaví, je potrebné gynekologické vyšetrenie bez ohľadu na to, kedy bola posledná preventívna kontrola. Okrem toho sú samozrejmosťou pravidelné preventívne gynekologické prehliadky. Pri výrazne zvýšenom riziku a po ukončení plánovania rodiny možno s gynekológom a genetikom diskutovať aj o preventívnom odstránení maternice a vaječníkov.
Má význam gastroskopia?
Lynchov syndróm môže zvyšovať aj riziko rakoviny žalúdka a tenkého čreva. Pravidelná gastroskopia preto môže byť vhodná najmä u pacientov s vyšším rizikom alebo s výskytom žalúdočného karcinómu v rodine.
Interval sa stanovuje individuálne, často približne každé 2–4 roky.
Pri gastroskopii je vhodné myslieť aj na Helicobacter pylori. Ak sa infekcia potvrdí, mala by sa liečiť, pretože H. pylori patrí medzi významné rizikové faktory rakoviny žalúdka.
Čo ostatné nádory?
Pri nádoroch močových ciest, pankreasu a ďalších orgánov nie je preventívne zobrazovanie potrebné automaticky u každého pacienta s Lynchovým syndrómom. U niektorých pacientov však môže mať význam cielenejšie sledovanie – napríklad pri silnej rodinnej anamnéze konkrétneho nádoru.
Dôležité je preto rozlišovať medzi vyšetreniami, ktoré majú preukázaný preventívny význam, a vyšetreniami, ktoré by iba zvyšovali počet kontrol bez jasného prínosu.
Rutinné CT alebo PET/CT celého tela sa preto u asymptomatického človeka s Lynchovým syndrómom bežne nevykonáva.
Lynchov syndróm neznamená, že človek dostane rakovinu
Pozitívny genetický test môže byť pre pacienta prirodzene znepokojujúci. Lynchov syndróm však treba vnímať predovšetkým ako informáciu o zvýšenom riziku, ktorá umožňuje nastaviť účinnejšiu prevenciu.
Najväčší význam má pravidelná kolonoskopia. Odstránením polypov možno vzniku kolorektálneho karcinómu v mnohých prípadoch zabrániť. Ak nádor vznikne, pravidelné kontroly zvyšujú šancu, že bude odhalený v skorom štádiu.
Veľmi dôležitá je aj spolupráca medzi gastroenterológom, klinickým genetikom, gynekológom a ďalšími špecialistami podľa konkrétneho rizika.
Kedy sa obrátiť na lekára?
Ak sa vo vašej rodine opakovane vyskytovala rakovina hrubého čreva alebo konečníka, rakovina maternice či vaječníkov, najmä v mladšom veku, je vhodné túto informáciu povedať svojmu lekárovi.
Rovnako dôležité je oznámiť lekárovi, ak:
ste sami prekonali kolorektálny karcinóm v mladšom veku
ste prekonali viac ako jeden typ nádoru
máte blízkeho príbuzného s potvrdeným Lynchovým syndrómom
sa vo vašej rodine vyskytuje viac nádorov typických pre tento syndróm
bolo pri vyšetrení nádoru zistené MSI alebo porucha MMR systému
V takom prípade môže byť vhodná konzultácia s klinickým genetikom a genetické vyšetrenie.
Záver
Lynchov syndróm je dedičná predispozícia, ktorá významne zvyšuje riziko najmä kolorektálneho karcinómu a u žien aj karcinómu endometria. Najdôležitejšou súčasťou prevencie je pravidelná kvalitná kolonoskopia v krátkych intervaloch, ktorá umožňuje nielen včas odhaliť nádor, ale najmä odstrániť polypy ešte pred ich premenou na rakovinu. U žien je potrebné venovať pozornosť aj gynekologickej prevencii. U vybraných pacientov môže mať význam pravidelná gastroskopia alebo ďalšie cielené vyšetrenia.
Ak máte v rodine viac prípadov rakoviny hrubého čreva, maternice alebo iných nádorov typických pre Lynchov syndróm, obráťte sa na svojho lekára alebo gastroenterológa. Správne nastavený preventívny program môže významne znížiť riziko, že sa nádor ochorenie zachytí až v pokročilom štádiu.
Ak potrebujete poradiť s rizikom dedičnej predispozície, kolonoskopickým sledovaním alebo ďalším postupom, môžete sa obrátiť aj na tím špecialistov v Dr. Gastro.
