SIBO: Príznaky, liečba a kedy má zmysel testovanie

Trápi vás nadúvanie, plynatosť, bolesti brucha alebo nepríjemný pocit plnosti aj po malom jedle? Mnohí pacienti s týmito ťažkosťami absolvujú rôzne vyšetrenia, no napriek tomu sa príčina ich problémov dlho nenájde. Jednou z možností môže byť SIBO – syndróm bakteriálneho prerastania tenkého čreva. 

V posledných rokoch sa o SIBO hovorí čoraz častejšie. Nie každé nadúvanie však znamená SIBO a nie každý pozitívny test automaticky vysvetľuje všetky tráviace ťažkosti. 

Čo je SIBO? 

SIBO (Small Intestinal Bacterial Overgrowth) znamená nadmerné premnoženie baktérií v tenkom čreve. 

Za normálnych okolností sa väčšina črevných baktérií nachádza v hrubom čreve. Tenké črevo obsahuje baktérií podstatne menej. Ak sa však ich počet v tenkom čreve výrazne zvýši alebo sa tam dostanú baktérie, ktoré sa tam bežne nevyskytujú, môže dôjsť k narušeniu trávenia a vzniku rôznych tráviacich ťažkostí. 

Baktérie začnú fermentovať prijatú potravu ešte predtým, než sa živiny správne vstrebú. Pri tomto procese vznikajú plyny, najmä vodík a metán, ktoré sú zodpovedné za mnohé príznaky ochorenia. 

Je dôležité zdôrazniť, že SIBO nie je samostatné ochorenie. Vo väčšine prípadov ide o dôsledok iného problému, ktorý umožnil baktériám premnožiť sa. Preto je pri diagnostike a liečbe potrebné pátrať aj po príčine jeho vzniku. 

Aké sú najčastejšie príznaky SIBO? 

Príznaky SIBO bývajú veľmi podobné iným funkčným ochoreniam tráviaceho traktu, najmä syndrómu dráždivého čreva. 

Najčastejším prejavom je nadúvanie a pocit nafúknutého brucha, ktorý sa často objavuje po jedle. Pacienti sa sťažujú aj na zvýšenú plynatosť, bolesti alebo kŕče brucha, grganie a nepríjemný pocit plnosti už po malom množstve jedla. U niektorých prevládajú hnačky, u iných zápcha, prípadne sa tieto problémy striedajú. 

Typické je, že sa ťažkosti zhoršujú po jedlách bohatých na sacharidy, napríklad po pečive, sladkostiach, ovocí alebo strukovinách. Nadúvanie sa často objaví už 30 až 90 minút po jedle, čo môže naznačovať fermentáciu potravy v tenkom čreve. 

Môže SIBO spôsobovať aj iné problémy? 

Áno. Ak je bakteriálne prerastanie výrazné alebo pretrváva dlhodobo, môže dochádzať k poruche vstrebávania živín. 

Následkom môžu byť únava, nechcený úbytok hmotnosti, chudokrvnosť alebo nedostatok niektorých vitamínov a minerálov. Najčastejšie sa opisuje deficit vitamínu B12 a železa. 

Niektorí pacienti udávajú aj menej špecifické ťažkosti, ako sú bolesti hlavy, poruchy koncentrácie alebo pocit takzvanej mozgovej hmly. Tieto prejavy však môžu súvisieť aj s mnohými inými ochoreniami, preto samy osebe diagnózu SIBO nepotvrdzujú. 

Kto má vyššie riziko vzniku SIBO? 

Vzniku SIBO za normálnych okolností bránia viaceré ochranné mechanizmy organizmu. Patrí medzi ne dostatočná tvorba žalúdočnej kyseliny, pravidelný pohyb čreva a anatomická integrita tráviaceho traktu. Ak sa niektorý z týchto mechanizmov naruší, riziko bakteriálneho prerastania stúpa. 

Vyšší výskyt SIBO sa pozoruje u pacientov s poruchami črevnej motility, napríklad pri cukrovke s poškodením nervov, Parkinsonovej chorobe alebo systémovej skleróze. Riziko môže byť zvýšené aj po niektorých operáciách tráviaceho traktu, pri anatomických zmenách čreva alebo pri stavoch, ktoré spôsobujú spomalený prechod črevného obsahu. 

Častejšie sa SIBO diagnostikuje aj u pacientov s Crohnovou chorobou, celiakiou, chronickou pankreatitídou či pokročilými ochoreniami pečene. K rozvoju môže prispieť aj dlhodobé užívanie liekov na zníženie tvorby žalúdočnej kyseliny, hoci samotné užívanie týchto liekov automaticky neznamená vznik SIBO. 

Ako sa SIBO diagnostikuje? 

Diagnostika SIBO nie je úplne jednoduchá. 

Teoreticky najpresnejšou metódou je odber vzorky tekutiny z tenkého čreva počas endoskopického vyšetrenia a jej následné kultivačné vyšetrenie. Táto metóda je však invazívna, technicky náročná a v bežnej klinickej praxi sa využíva len zriedkavo. 

Najčastejšie sa preto používajú dychové testy, ktoré predstavujú jednoduchšie a pre pacienta komfortnejšie vyšetrenie. 

Čo je dychový test na SIBO? 

Počas vyšetrenia pacient vypije roztok obsahujúci špecifický cukor, najčastejšie glukózu alebo laktulózu. Ak sa v tenkom čreve nachádza nadmerné množstvo baktérií, začnú tento cukor fermentovať a vytvárať plyny. 

Vzniknutý vodík alebo metán sa vstrebáva do krvného obehu a následne sa vylučuje pľúcami. Pacient v pravidelných časových intervaloch vydychuje vzorky vzduchu do analyzátora, ktorý meria koncentráciu týchto plynov. Na základe ich vývoja možno usudzovať na prítomnosť bakteriálneho prerastania. 

Vyšetrenie je neinvazívne, nebolestivé a zvyčajne trvá dve až tri hodiny. 

Kedy má testovanie zmysel? 

Napriek rastúcej popularite SIBO by sa dychový test nemal vykonávať u každého človeka s občasným nadúvaním. Najväčší prínos má v situáciách, keď existuje reálne podozrenie na bakteriálne prerastanie tenkého čreva. 

Testovanie možno zvážiť najmä: 

• pri dlhodobom a výraznom nadúvaní 

• pri chronickej plynatosti 

• pri nevysvetlených hnačkách 

• pri podozrení na poruchu vstrebávania živín 

• u pacientov s rizikovými faktormi vzniku SIBO 

Pred samotným testovaním je dôležité vylúčiť aj iné možné príčiny ťažkostí. Podobné príznaky totiž môžu spôsobovať intolerancia laktózy, celiakia, zápalové ochorenia čreva, poruchy funkcie pankreasu alebo samotný syndróm dráždivého čreva. 

Má dychový test svoje obmedzenia? 

Áno. Hoci ide o najčastejšie používanú metódu diagnostiky SIBO, nie je dokonalá. 

Výsledok môže byť ovplyvnený viacerými faktormi vrátane prípravy pacienta pred vyšetrením, typu použitého testu či individuálnych rozdielov v trávení. Niekedy sa preto môžu objaviť falošne pozitívne alebo naopak falošne negatívne výsledky. 

Z tohto dôvodu by sa výsledok testu nikdy nemal hodnotiť izolovane. Vždy je potrebné zohľadniť pacientove príznaky, anamnézu a ďalšie výsledky vyšetrení. 

Ako sa SIBO lieči? 

Liečba SIBO má viacero cieľov. Nestačí iba znížiť počet baktérií v tenkom čreve, ale je potrebné pokúsiť sa odstrániť aj príčinu, ktorá k ich premnoženiu viedla. 

Najčastejšie sa používajú antibiotiká pôsobiace prevažne v čreve. Ich úlohou je znížiť množstvo baktérií a zmierniť symptómy. Mnohí pacienti zaznamenajú po liečbe výrazné zlepšenie, avšak recidíva nie je výnimočná, najmä ak pretrváva základné ochorenie alebo porucha motility. 

Dôležitou súčasťou liečby môže byť aj úprava stravy. Niektorým pacientom pomáha obmedzenie fermentovateľných sacharidov v rámci takzvanej low-FODMAP diéty. Takýto prístup môže zmierniť nadúvanie a plynatosť, nemal by však viesť k zbytočne prísnym alebo dlhodobým diétnym obmedzeniam bez odborného vedenia. 

Neoddeliteľnou súčasťou liečby je aj riešenie vyvolávajúcej príčiny. Ak je za vznikom SIBO napríklad zle kompenzovaná cukrovka, celiakia alebo porucha črevnej motility, úspešná kontrola týchto stavov môže významne znížiť riziko návratu ťažkostí. 

Pomáhajú probiotiká? 

Úloha probiotík pri liečbe SIBO zostáva predmetom výskumu. Dostupné štúdie prinášajú rozdielne výsledky a zatiaľ neexistujú jednoznačné odporúčania, ktoré by ich odporúčali všetkým pacientom. 

Niektorým ľuďom môžu pomôcť zmierniť symptómy, u iných sa výraznejší efekt nepreukáže. Preto by ich užívanie malo byť individuálne a ideálne konzultované s lekárom. 

Je možné SIBO úplne vyliečiť? 

U mnohých pacientov vedie správna liečba k výraznému zlepšeniu alebo úplnému vymiznutiu príznakov. Napriek tomu má SIBO pomerne vysokú tendenciu k opakovanému výskytu. 

Pravdepodobnosť návratu závisí najmä od toho, či sa podarí odstrániť alebo ovplyvniť príčinu ochorenia. Ak pretrváva porucha črevnej motility alebo iný predisponujúci faktor, môže byť potrebná opakovaná liečba alebo dlhodobejšie sledovanie. 

Kedy vyhľadať gastroenterológa? 

Odborné vyšetrenie je vhodné najmä v prípade, ak: 

• nadúvanie a plynatosť pretrvávajú dlhšie než niekoľko týždňov 

• ťažkosti výrazne znižujú kvalitu života 

• objavujú sa chronické hnačky 

• dochádza k nechcenému úbytku hmotnosti 

• máte preukázaný nedostatok železa alebo vitamínu B12 

• príznaky pretrvávajú napriek diétnym opatreniam 

Záver 

SIBO patrí medzi možné príčiny chronického nadúvania, plynatosti a ďalších tráviacich ťažkostí. Napriek rastúcej popularite tejto diagnózy však nie každé nadúvanie znamená bakteriálne prerastanie tenkého čreva a nie každý pozitívny dychový test automaticky vysvetľuje všetky pacientove problémy. 

Kľúčom k správnej diagnóze je posúdenie celkového klinického obrazu a rozumná indikácia vyšetrení. Dychový test má najväčší význam u pacientov s typickými príznakmi a prítomnými rizikovými faktormi. Ak vás dlhodobo trápia nevysvetliteľné tráviace ťažkosti, vhodným krokom je konzultácia s gastroenterológom, ktorý pomôže určiť príčinu problémov a navrhne najvhodnejší postup diagnostiky a liečby.

Ak vás trápia tráviace ťažkosti alebo máte otázky týkajúce sa svojho zdravia, neváhajte sa objednať na vyšetrenie do ambulancie Dr. Gastro.